Najhorší a zároveň najkrajší list.

Dnes mi prišiel list. Je mi hrozne. Je to najhorší, ale zároveň najkrajší list, aký som kedy v živote dostal. Je tam všetko. Bolesť, nádej, láska, prázdnota, sklamanie, atď. rozmýšľam stále, aký som ja vlastne človek. Už si to neospravedlňujem. Som obyčajný niktoš. Napriek tomu, čo bolo, musím ísť a pozerať vpred. Cítim sa ako posledná žumpa, ktorú nechodia vyťahovať. Nikdy som si nevážil to, čo mi bolo dávané z ozajstnej čistej lásky. Napriek tomuto všetkému cítim v sebe nejakú silu väčšiu ako je len vôľa. Neviem čo to je, ale je mi zo seba tak zle, že ma to akosi posiluje. Moja manželka je človek, ktorý je duchovne oveľa silnejší ako ja. Je to tá najlepšia žena a matka. Chcem sa jej niekedy pozrieť do očí a povedať: vidíš, už to nebol len sľub...