Až tu a teraz si uvedomujem, že sú oveľa potrebnejšie veci, ktoré potrebujem k životu, a s tým si automaticky dokážem viac vážiť aj každú zarobenú korunu. Nechcem preratúvať čo a koľko som mohol mať dajme tomu našetrené (je toho naozaj dosť), ale všetko je aspoň u mňa spôsobené tým, že som nikdy nemyslel na zajtrajšok. Veľakrát mi rodičia vraveli, uvidíš, nebudeš nás mať ani za čo pochovať. Je to smutné, ale je to tak. Pritom vždy ma viedli k tomu, aby som aj y mála dokázal ušetriť – a ja som spravil pravý opak...

Scroll to top