Včera večer som volal manželke. Písal som jej list, tak sa mi ozvala. Vravela. Že mi tiež písala list, ale nevie, či ho má poslať. Vraj je tam veľa negatívneho, čo by mi povedala aj doma. Pošle mi ho a som rád, že si dala tú námahu mi vôbec odpísať. Veď sa ani nemôžem čudovať, že bude negatívny. Bojím sa z jednej strany, čo tam bude, ale už som tak trochu aj pripravený. Veď keby mi ona robila to, čo som jej vyviedol ja, hoci ju veľmi milujem, tiež by som jej ťažko odpúšťal. Žalúdok mi zviera predstava, že by ma zatratila úplne. Som odhodlaný o rodinu zabojovať. Nikdy som to nechápal tak, ako teraz, že je pre mňa všetkým. Bral som to ako samozrejmosť a zrazu sa to rozplynulo ako zlý sen. Ja už tak strašne nechcem byť taký, aký som bol, že mám z toho strach. Stále cítim, že moje pocity sú silnejšie ako ja. Ale zistil som, že svoje pocity už dokážem lepšie potlačiť, najmä tie, ktoré sú pre mňa škodlivé. Chcem popracovať na sebe aj v duchovnej stránke. Viem, že to človeku veľmi pomôže a stáva sa silnejším. Každým dňom. Na začiatok som pripravený znášať následky toho, čo som vykonal. Pochopil som úplne presne, že len nehrať nezmení môj život, ako by som chcel. Preto zmením celý môj životný štýl....

Scroll to top