Najprv som začínal s menšími sumami a keďže sa mi spočiatku darilo, nič som si z toho nerobil a nevidel som v tom žiaden problém. Až kým som raz potúžený alkoholom neprehral behom 2-3 hodín celú výplatu. Keďže som vtedy ešte nebol nikým kontrolovaný a nechcel som nikomu vysvetľovať ani doma rodičom a hlavne kolegom, kde som dal celú výplatu (keď som si od nich musel požičiavať na jedlo), tak som ako vojak začal brávať úvery z bánk, kde ma veľmi pekne uvítali. Najprv som išiel len do mínusu na účte 30.000Sk, aby som vyrovnal výplatu a za zvyšok som hral ďalej. Lenže potom to bolo 50.000 – 100.000 a nakoniec ešte ďalších 30.000. to všetko nevedel nik, až kým som po každej výplate ostával na dne a začal som potom si požičiavať od kolegov a odôvodňoval som to tým, že potrebujem niečo povybavovať. Keď som nemal peniaze ako vrátiť, začal som dávať veci do záložne (mobily, peniaze, retiazky..) až kým som neostal na dne. To všetko bolo počas 2,5 roka kým som nebol vojakom. V tom čase som sa aj oženil a povedal som si, že začnem odznova. Našiel som si novú prácu a všetko klapalo, až kým sa manželka nedozvedela, koľko som predtým prehral a urobil jej aj sebe hanbu. A keď sa to dozvedela, zozačiatku som ju nejako upokojoval, že ja si to dám do poriadku, ale v podvedomí som mal myšlienku, že musím vyhrať, lebo toľko peňazí nezoženiem a začal som znova po troške hrávať, ale bolo to čím ďalej tým horšie. Kým v Topoľčanoch ma nemala pod kontrolou, tak o to bolo horšie doma. Začal som klamať a vymýšľať si hocijaké výhovorky len aby sa dostal k automatom. Až kým sa to manželka nedozvedela od ľudí, čo ma videli. A tak som skončil najprv u psychiatričky a potom u psychologičky. Spolu s manželkou som tam chodil 8 mesiacov, darilo sa mi držať až kým som si raz nevypil a neprehral požičaných 10,000,- ktoré som chcel potom vrátiť, tak som si zase požičal a prehral. Keďže som však už nechcel takto ďalej pokračovať, po porade s manželkou som nastúpil na liečenie.

• Predch.
• Nasl.