Zo začiatku som hral len na jednom stroji a nemusel som mať ani dôvod. Hovoril som si, veď na tom nič nie je, keď sa trocha zahrám na automate POKER. Lenže už o také 2-3 mesiace som hral vždy, keď som mal peniaze a išlo o to, či mi na tom stroji dá tú najvyššiu výhru. Peniaze som dostával týždenne a mohol som s nimi kľudne vyjsť, lenže už som bol v tom a stále som skúšal, či niečo nevyhrám navyše. Neskôr, keď som začal mať dlhy a dostal som peniaze, keby som vrátil, nič mi nezostane, tak som skúšal, či niečo nevyhrám. Vždy som prehral a spravil si ešte väčšie dlhy. Myslím, že ma malé výhry posúvali dopredu a neskôr ma ani dlhá séria prehier nedokázala zastaviť a odradiť. Nebol za tým žiadny spúšťač. Hral som už tie najvyššie hry, aby som mohol splatiť dlhy, keď prípadne vyhrám. Lenže aj z toho som mal obavy, myslím, že už išlo len o samotný adrenalín. Zo začiatku som hral cez deň, neskôr kedykoľvek večer, v noci, ráno, ked išli všetci do robory. A keď som nehral, rád som sa oddával myšlienkam ako vyhrám a dám do všetko do priadku. Sníval som o tom, aké to bude. Bol to život pod psa. Akoby som sa dostal na jednu vlnu – len ja a hra. Ale v dlhoch som mal poriadok a systém a všetko som si poriadne zapisoval. Len sa to kopilo. A myslíom, že neskôr som hrával aj kvôli tomu, nech ma to vytiahen z toho prázdneho života. Keď som nechcel hrať, nedalo sa to potlačiť, veľakrát som sa prichytil, ako sa za strojom celý chvejem až trasiem....

• Predch.
• Nasl.