Slepo oči otváram
strašnú tvár nespoznávam.
Samá vráska, ťažký stres,
žiadna farba, hrôza des.
Nikde úsmev, prázdnota
niet v nej kvapky života.
Zubatá si kosu chystá
tú tvár skosí dozaista.
Tvár sa ešte nechce vzdať
zubatej sa odovzdať.
Treba sily pozbierať,
závislosť hry odohnať.
Nech sa na mňa z diaľky díva
nebude viac recidíva.
Nech si v kúte zlostne trčí
do mozgu mi už nevkročí.
Niet už miesta pre ňu tam,
takto sa s ňou porátam.
Nech jej v kúte špak dohorí,
mňa už nikdy nepokorí.