Naši rodičia si nás vždy hájili,
ale my sme zle robili,
a nikdy sme ich nepočúvali.

Čítať ďalej: Minulosť

Keď som išiel zo Zvolena ozvala sa moja milá:
Choď ty pekne na liečenie, nie do zavšivavenej herne.
Po liečení sa mi vráť, budeš sa tu s malým hrať.

Čítať ďalej: Liečenie

Nepočuť tvoj plač
vždy keď hrám.
Kto za to môže?
Neviem sám...

Čítať ďalej: Kto za to môže? - Neviem sám.

Kto za to môže, ó drahý Bože.
Zradil som všetko, čo mám rád,
nemal som síl už zapierať.
Nechcem už nikdy viac klamať.

Čítať ďalej: Kto za to môže?

Často som pri pive a kartách sedával,
spitý pod obraz na život nadával.
Doma som nesedával,
celé noci v rume plával.
Automat, ruleta, kartičky
a doma plačú detičky.
„Kto za to môže?“

Čítať ďalej: Ja sám

Už nehrám a je mi dobre,
nad hlavou svieti mi nebo modré,
nie vždy som sa tak dobre mal,
kedysi som najradšej hral.

Čítať ďalej: Hra.

Už prichádzam k veľkým dverám,dobre sa tu poobzerám
psychológa hľadám tu,
viem, už nieto návratu.
Popýtam sa ľudí vôkol,

Čítať ďalej: Gombíky.

Dve ruže, smútok, cesta známa,
studený kameň, slzy, ahoj mama...
Dám ružiam vodu, knôtu plamienok
a smutné oči vánkom spomienok
vysušíš mama, celkom dosucha.

Čítať ďalej: Dve ruže, smútok.

Bez Teba nemá slnko lúče
len tebe dám od môjho srdca kľúče.
Ďakujem Bohu vždy keď sa smeješ,
keď svojim smiechom srdce mi hreješ.

Čítať ďalej: Ďakujem.

Slnko vonku na mňa žmurká
doma žena s malou čaká.
Čakajú že prídem iný
plný odhodlania a sily.

Čítať ďalej: Budúcnosť

Preč sú dni keď som jasne chápal,
ostal mi len ťažký zápal.
Ruky, čo sa chcú len triasť,
oči, akoby sa zabudli smiať.

Čítať ďalej: Boj

Prihlásenie

Scroll to top