Spočiatku som hral pre zábavu. to bolo vtedy, keď som hral sporadicky, s finančným limitom, a či som prehrával, alebo vyhrával, dokázal som z herne odísť.

Ďalší dôvod boli určite pocity, príjemné pocity – slastné napätie, vzrušenie, očakávanie výhry. Vtedy som hrával ruletu, a do herne som nikdy nechodil sám. Keď som vyhral prvýkrát vyššiu sumu, dosť vysokú v porovnaní s vkladom, začala sa častosť návštevy herní zvyšovať. Keď som si „ukradol „ nejaký čas naviac – väčšinou cestou domov z práce, išiel som skúsiť šťastie. Sám. Vtedy sa pridal ďalší dôvod – vyhrať. Keď sa nenapĺňala, počas ďalšieho dňa som myslel na to, že dnes to určite musí padnúť. S tým so aj išiel do herne – vyhrať to, čo som predtým prehral... začal sa kolotoč – ak sa mi aj podarilo vyhrať sumu, ktorú som predtým prehral, zvýšil som stávky a chcel som vyhrať viac. Väčšinou však vyhrával majiteľ rulety...keď som začal prehrávať aj požičané peniaze, prišiel k tým dôvodom ďalší: vyhrať a vrátiť. Z rulety som prešiel na poker a vyberal si herne s najväčším jackpotom – s túžbou vyhrať čo najviac, vrátiť peniaze a celé to zastaviť kým sa dá. Nezvládol som to – ak som aj niečo vyhral, šiel som do nuly a nedokázal odísť od automatu...

Scroll to top