„Dôvodov“ prečo som hrala je mnoho. Keď som začala hrať, bolo ich menej, pretože dlhodobým hraním som sa dostala do ďalších veľkých problémov, ktoré som predtým vôbec nemala a tie sa potom stali ďalšími dôvodmi, prečo sa ku hre vracať.
Zo začiatku v práci som do automatu hodila 20 Sk, to bolo z nudy, pre zábavu. Vyhrala som 50 alebo 300 Sk. Robila som čašníčku aj krupiérku zároveň. Stávalo sa, že celé hodiny bola herňa prázdna. Tak som čoraz častejšie skúšala, až som napokon prehrala veľa peňazí, asi 6000 Sk. Nemala som svoje peniaze, hrala som z firemných, nevedela som, ako to mám vrátiť, tak som skúsila na najvyššej hre. Podarilo sa mi to vyhrať naspäť. Povedala som si, že sa toho už nedotknem, ale mala som strašnú chuť, či sa mi podarí opäť vyhrať väčšiu sumu peňazí. Teda chcela som si privyrobiť týmto spôsobom a zlepšiť moju finančnú situáciu. Dopadlo to tak, že som tam prehrala 30000 a dostala som výpoveď. Po dlhšom nehraní som ešte zopár krát bola hrať, ale keď som prehrala určitú sumu, ktorú som mala, nepokračovala som. Bolo to preto, lebo moja finančné situácia nebola dobrá a vidina rýchleho možného príjmu sa sem tam objavila. Nutkanie bol také silné, že aj keď som sa hanbila, napriek tomu som do herne išla.
Po dlhšej pauze som zas išla s kamarátkou a jej frajerom na bingo. Môj život bol smutný, lebo som mala rozpadajúci sa vzťah a bola som neustále nešťastná. Cítila som sa aj nespokojná. Pri hre som cítila neuveriteľné vzrušenie, aké som neodkázala pocítiť nikde inde a pri ničom inom. Bola to pre mňa najlepšia zábava, akú som mala. V súkromí som získala pocit, že ma už nič nebaví, môj život sa mi zdal bez zmyslu, všedný, ničotný. Mnohonásobné sklamanie v partnerských vzťahoch a v práci – nič moc. Priateľky sa rozpŕchli, už sme nebývali tak blízko seba a postupne sme sa menej navštevovali. Ako som opäť hrala, dostávala som sa opäť do dlhov. Tak som ďalej skúšala, aby som si prilepšila na splatenie dlhov, potom aby som vyhrala naspäť to, čo som prehrala včera. Dozvedela sa to moja dcéra, keď som aj napriek mojim sľubom išla hrať a prehrala, tak som sa k tomu nepriznala, lebo by bola nešťastná a preto som to chcela vyhrať späť. Keď som si zobrala 500.000 Sk hypotekárny úver, musela som z neho takmer všetko vrátiť. Bola som už zdesená a mala som strach z tej sumy. Tak som skúšala opäť vo viere, že sa mi podarí vyhrať väčšiu sumu peňazí, aby som kúpila niečo do domácnosti a niečo si odložila, keď sa mi pritrafí, že trebárs budem bez práce alebo ma niečo postihne. Bola som zúfalá a bolo mi ľúto tej strašnej sumy, z ktorej nič nemám a budem ju splácať takmer do konca života. V noci som nemohla spávať, modlila som sa k pánu Bohu, aby mi dal pevnú vôľu. Ale zároveň som sa oddávala rojčeniu o tom, aké by to bolo, keby som trebárs vyhrala všetko, čo som prehrala. Predstavovala som si, že by došla Denisa, odpadol by z nej strach, keby sme zaplatili všetky dlhy a ešte by sme si pokupovali pekné veci na seba a do bytu. Tieto predstavy som si premietala tým viac, čím viac som sa do dlhov dostávala, aby som unikla strachu z reality a z pochmúrnej budúcnosti. Vždy, keď prišla nejaká neočakávaná dlžoba z minulosti o ktorej som už nevedela, dostala som sa do paniky, strachu a myšlienky na hru a výhru ma upokojovali. V robote som sa už nevedela dočkať záverečnej, cítila som sa vzrušená, plná nádeje a eufórie. Dokázala som nahrať aj sumy okolo 30000 – 40000, ale nevedela osom sa zastaviť, povedať si dosť, tak som tú „výhru“ hneď aj prehrala. To, že som dokázala nahrať viackrát takú vysokú sumu ma tiež povzbudzovalo k tomu, aby som išla opäť hrať. Cítila som sa unavená životom, neschopná prestať hrať a splatiť dlhy normálnym spôsobom. Výhra pre mňa znamenala všetko, hranie a rojčenie o výhre bolo pre mňa to jediné a naj v živote, v v záchrane samej seba, bytu, môjho postavenia, zbavenia sa pocitu výčitiek, pozdvihnutia si sebavedomia a krásneho budúceho života mňa a Denisy...
