Čo si prehral, musíš vyhrať späť!!!

Keď som s tipovaním začínal, hral som z nudy, aby som zapadol medzi partiu kamarátov, ktorí už dlhšie tipovali. Tipoval som za minimálne čiastky (20, maximálne 50 korún) a keďže som bola na tom vďaka financovaniu rodičov dobre, dovolil som si hrať 2-3 krát týždenne. To, že som vtedy zapadol medzi partiu, som bral ako osobnú výhru a na tom, že hrám som nevidel nič zlé.
Po čase keď som začal tipovať za viac peňazí, prichádzali postupne väčšie výhry, ale aj prehry. Výhry tešili, prehry som bral menej tragicky, keďže som bol stále financovaný tak, že prehraté peniaze mi nechýbali. V tom období som viac vyhrával ako prehrával, preto som prehry bral ako „náhodné“, , väčšinou mi na tiketoch nevyšiel 1-2 zápasy a preto som sám sebe nahováral, aký som ja dobrý tipér a aj keď prehrám, tak vždy prehrám len tesne.
Potom, ako sa objavili prvé dlhy, som si uvedomil, že asi nie je všetko v najlepšom poriadku, ale znova som ako pôvodcu svojich dlhov označil sám sebe môj bohémsky štýl života. Je pravda, že som od malička vždy chcel mať len drahé a značkové oblečenie, drahé auto, byt,... a keď som videl, že niekto si na to dokáže „zarobiť“ len tipovaním, povedal som si, že to dokážem aj ja. Vklady sa zvyšovali, pribúdali prehry, narastali dlhy ale ja som sa stále necítil vinný, dúfal som, že sa to „nejako spraví“. Sám v sebe som si zablokoval možnosť, že moje dlhy narastajú hlavne kvôli tipovaniu a nachádzal som si stále nové a nové výhovorky, ktorými som svoje dlhy zdôvodňoval. Vždy som si našiel nejaký nový dôvod prečo do tej stávkovej ísť. Splatiť dlhy, žiť aj naďalej na vysokej nohe. Nikdy som si nepripustil, ako tým škodím sebe aj druhým okolo seba, ako sa stále viac a viac zahrabávam. Ja som si vždy, keď padla výčitka, prečo to robím, našiel nejaké zdôvodnenie sám pre seba. Neuvedomil som si, že tie dlhy, ktoré sa snažím splatiť mi spôsobilo hlavne tipovanie. Nedokázal som si predstaviť, ako inak by som mohol také horibilné sumy naraz vrátiť, a jediné čo ma napadlo bolo to, že sa to dá jedine hrou. Vedel som, že dokážem vyhrať veľa peňazí, vedel som že aj prehrať, ale tú druhú možnosť som zatlačil do úzadia. Jediná moja myšlienka bola ako získať peniaze, čo som stratil a moja odpoveď na túto otázku bola vždy rovnaká: „Čo si prehral, musíš vyhrať späť!!!“