Dnes, ako sme išli naspäť z vychádzky som zbadal stávkovú kanceláriu a spomenul som si na to, ako som podcenil stávkovanie
– však mne to neublíži, podať si môžem. blbá výhovorka, ktorá ma stála 10 rokov života. Tak, ako som podcenil aj kluby. Prečo som nedokázal ísť aspoň na jeden a priznať sa. Všetko bolo o komunikácii a zbabelosti. Chytala ma dnes pri spomienkach zlosť, ktorá mi je do budúcnosti výstrahou. Už teraz som zmierený a vyrovnaný s tým, že každá hazardná hra je mojim problémom a slovo však len raz neplatí. Najhoršie na tom je, že som to vedel aj z prvej liečby, ale pod kožu som to nepustil. Ako sa povie, nechával som si zadné dvierka...
