Uvažoval som o tom, že aký ľudia tu budú, či budú priateľský alebo hnusný a nebodaj aj nebezpečný... Pomyslel som si, veď idem do špitálu...Príjemne ma prekvapilo, ako fyzická práca môže napomôcť dobrému pocitu. V minulosti, ešte ako študent som rád fyzicky pracoval. Bohužiaľ za posledných cca 15 rokov som nemal možnosť, alebo a to asi skôr, som bol príliš lenivý pracovať. Pracovnú terapiu a rajóny hodnotím veľmi pozitívne, paradoxne aspoň pre mňa, ma dnešný deň utvrdil v odhodlaní zotrvať a tento boj samého so sebou vyhrať. Ešte včera, keď som sem nastupoval, som liečbu bral ako nutné zlo, akýsi masochistický trest, keďže som sem prišiel predovšetkým z vlastnej vôle. Dnes ku svojmu obrovskému údivu som zistil, že sa mi tu začína celkom páčiť.

Scroll to top