Dnes som nastúpil na liečbu hráčskej závislosti na psychiatrické oddelenie nemocnice v Banskej Bystrici. Bezprostredné pocity sú zmiešané. Na jednej strane uvedomenie si, že liečba je možnosť, ako sa dostať zo závislosti – v konečnom dôsledku úplne abstinovať a žiť plnohodnotný život – táto predstava je mi však stále vzdialená a jasne si ju vlastne ani neviem predstaviť. Na strane druhej obavy a strach - napríklad z prijatia kolektívom, nakoľko sa v momentálnom stave nepovažujem za človeka, ktorý vie otvorene prejavovať pocity, robí mi problém komunikácia s ľuďmi – čo je vlastne len dôsledok tejto neotvorenosti a asi aj nepravdovravnosti, hoci sa v poslednom čase snažím neprekrúcať a nezahmlievať pravdu. Práve táto neotvorenosť ma však núti tak činiť. Je to aj strach, či zvládnem režim, ktorý tu funguje, alebo obavy, že ho budem zvládať len ťažko – dúfam, že postupom času si naň zvyknem, lebo práve režim je to, čo (alebo je tiež jednou z vecí), ktoré chcem vo svojom živote nastoliť. Jednoznačne som do nastúpenia na liečbu žil bez akýchkoľvek alebo len s veľmi málo povinnosťami, ktoré som sebecky a egoisticky presúval na iných, alebo v prípade, že nikto, na koho by som ich presunul takpovediac nebol poruke – na problémy a povinnosti som jednoducho kašlal a utekal od nich. Nemyslím, že práve teraz, keď o tom píšem som iný a lepší, ale každopádne som sa posunul aspoň v tom, že mám vôľu mnoho vecí zmeniť.

Scroll to top