..včera som volal s otcom, a dodalo mi to, aj napriek tomu, že som už predtým bol odhodlaný ísť pevne za svojim cieľom, ďalšie, veľmi dôležité sily, chuť a zmysel bojovať...

Nechcem už viac zažívať tie muky, čo som zažil pred Vianocami a medzi nimi. Chcem sa tešiť z obyčajných vecí...Stratil som oveľa viac ako peniaze, aj keď to neboli malé čiastky. Stratil som manželku, dôveru, úctu k druhým, nič som si už nevážil. Viem, že hrať už ďalej nechcem, lebo by ma to zabilo.

Pre mňa bol klub hlavne utvrdením toho, že som závislý na celý život...

Dnes mám dobrú náladu. Je to možno aj preto, lebo konečne sa na skupine pustili aj do Tibora. Je to dobrý chalan, myslím, že mu to pomôže, že sa bude viac zapájať do skupiny, lebo keď sa bavíme, tak mu veľa vecí hovorím aj ja, ale je to iné, keď musíme hovoriť o sebe, pocitoch na skupine. Viac precítime vážnosť našich chýb a zlých vlastností, ktoré máme. Ja mám radosť ak niekoho na komunite zlomíme a nasmerujeme ho dobrým smerom, beriem to tu skoro ako rodinu, čo si pomáhame a navzájom, aj keď si pritom povieme veci, ktoré aj bolia....

Páči sa mi, keď na klub prídu hráči aj so svojimi manželkami alebo priateľkami. Je to výborná možnosť ako môžu spoznať názory a pocity druhých...

Uvedomujem si, že som nemusel ani zabíjať, ani vykrádať domy a predsa svojim nezmyselným hraním som rodine ublížil rovnako, ako nejaký vrah, či vykrádač.

Keď rozprávala Zuzana, prebehli mi zimomriavky po chrbte, lebo aj ja mám strach, čo bude doma s našimi. Chcem urobiť všetko preto, aby to doma fungovalo...

Nad tým, čo všetko svojim hraním spôsobujem som začal rozmýšľať hlavne po autohavárii, ktorú som spôsobil potom, ako som opäť na rulete prehral výplatu. Väčšmi som si uvedomoval, čo pre mňa znamená rodina, ale s hraním som neprestal. Silnejšie bolo nutkanie hrať ako vôľa prestať. Vtedy som si uvedomoval, že som chorý a začal som navštevovať odborníka. Vedel som, že keď neprestanem s hraním, stratím manželku - lebo tých šancí čo mi dala bolo už neúrekom. Nebude to robiť do nekonečna. Trpieť a fyzicy a psychicky sa zničiť nenechá. Keď stratím ju, stratím aj deti a to rozhodne nechcem. Ozaj si myslím, že to je moja posledná šanca a chcem sa jej chytiť, aby som nestratil úplne všetko, čo mi je drahé.

Z tých ľudí na klube vyžaroval pokoj a kľud. Taký pocit som mal aj ja, keď som v roku 2004 opustil liečebňu. Sledoval som ich tam, aký sú šťastní...Mohol som byť aj ja.

 

Pamätám si, ako som bol niekedy koncom apríla znechutený z hry a povedal som manželke už druhýkrát, že končím. V tom čase som mal dlh niečo vyše milióna.Začal som chodiť na kluby v Bratislave a cítil som sa lepšie. dákych 5 dní som vôbec nechodil do krčiem a cítil som sa celkom v pohode. Bol som ešte na seba nahnevaný a aj manželkja to už psychicky nezvládala. Po dákom týždni som išiel na pivo s kamarátmi. Samozrejme, že tam boli aj automaty, išiel som tam aj kvôli tomu, že vyskúšam, ako budem reagovať. Keď sme tam došli, dal som si dáke tri pivká, ale nehral som, občas som sa tam pozrel, lebo niekto hral, ale ja som sa držal. Myslím, že to bol dáky 12 deň, keď som išiel z klubu, tiež som si povedal, že si dám len jedno pivko a pôjdem. Vždy po klube mi volala manželka, chcela vedieť o čom to tam bolo. Ja už som bol trochu z tej debaty nervózny a už vtedy akoby som vedel, že budem hrať. Už to na mňa išlo a už vtedy som začal manželku klamať, že som ešte nejedol, že som strašne hladný, ale ona na rozdiel odo mňa rada dlhšie telefonovala a vravela, že keď ma nemôže vidieť, tak sa aspoň porozprávame. telefón máme večer zadarmo, tak nás to ani nič nestálo. A vtom to na mňa prišlo, už som to musel ukončiť, vždy somjej povedal, že sa idem najesť a že jej potom ešte zavolám. Samozrejme som hneď začal hrať, bol som z telefonátu vytočený a navyše k hraniu som ešte aj pil. Keď som jej nevola, volala ona, ale už som jej nedvíhal, lebo keď mám v sebe už dáke tri pivá, manželka už na hlase pozná a vedela by, ktorá bije. Samozrejme, že som prehral a potom po ceste domov som si to vyčítal. Ráno keď som sa zobudil, bolo mi strašne, niekedy sa mi chcelo zvracať zo seva, ešte som sa musel spamätať a zavolať manželke, musel som ju oklamať, že som sa najedol včera tak, že som hneď zaspal a eštesom dodal, že sa ponáhľam do práce, ale že večer jej to vynahradím.

Najhoršie to bolo na kluboch, tam sme každý týždeň si hodnotili vždy v kruhu každý za seba. Ja som typ človeka, aspoň tam medzi cudzími, že keď som mal vystúpiť tak mi taký tlak vystúpil do hlavy, očervenel som a nedalo sa mi klamať. Tak som len povedal, že mám problém, ale nechcem ho tu riešiť, oni to chápali a slovo mal druhý.