Je mi to jasne ze sa musi o sam zmenit a sam musi chciet,len je to niekedy velmi tazke stale do neho hustit a hovorit mu co ano a co nie,myslim,ze u neho je aj trochu problem v rodine,a on bol tak len hodeny do zivota a nemal ho kto usmernovat

Ak chce naozaj prestat hrat tak musí svoj život zmenit,v tom mu liečenie može veľmi pomôct.Najviac však závisí od neho samého ako a kam chce v živote kráčat.

Kazdý den sa o tom rozpravame,je rozhodnuty sa liecit,akurat vcera mi povedal,ze nevie co ho to tam zenie,ale ked je v krcme s kamaratmi,tak sa musi nejako "vyventilovat"a hodi do automatu,myslim,ze zatial to nie je take patologicke hracstvo,ale ked to nestopne tak uz moze byt neskoro...chcem sa opytat,a mam mu dovolovat sa stretavat s kamartatmi,alebo ho uplne izolovat a byt s nim len ja a rodina?

Ked bude chciet tvoj priatel dá sa s tým žit,ale na to musí príst on sám.Je velmi dobré,že sa mu snažíž pomôct aj ked to určite nemaš momentálne lahké,SáM NEVIEM AKO BY SOM TO ZVLádol bez manželkinej pomoci a podpory.Hlavne musíš trvat na liečbe a neustupovat nech to stojí čokolvek.

Ahoj Eva som rada ze mi niekto odpisal.Kazdy mi radi nechat ho,ale ja som mu dala poslednu sancu...chcem sa opytat ake je to zit s gamblerom?ste stastní?dokazes sa smiat?alebo si stale v strehu ci zase nieco niekde....vies bojim sa ze to nezvladneme...on ma sice upokojuje,ale ja mam z toho obavy...

Ahoj Lucia. Volám sa Eva a môj muž je gambler. S touto diagnózov sa musíte naučiť žiť obaja. Nikdy sa z toho nedostane. Celý život bude abstinujúci gambler. Môj muž je pol roka po liečení. Pred tým to bolo peklo na zemi, no dnes je to podstatne lepšie. Liečenie pomohlo nielen jemu, ale aj mne a našemu vzťahu.....

Dobry den,volam sa Lucia a mam 29 rokov.dlhe roky som bola sama chybala mi laska.samozrejme ze aj ja som stretla svojho princa,ktory prisiel vyznal mi lasku a bola som stastna...sme spolu uz rok a pol,a teraz sa mi priznal uu konecne sam,ze hra automaty.trva to uz asi 10 rokov.zacalo sa to klamstvami,ze nedostal vyplatu,ze si pozical a potom musel vratit.akurat vcera po tom co uz minul vyplatu svojho kamarata,prisiel za mnou s tym ze sa chce liecit.psychiater nas objednal az na koniec aprila...chela by som pekne poprosit o radu a pomoc vas tu,ci je mozne sa dostat z tejto choroby definitivne a ako mu pomoct mam ho rada a chcem mu pomoct.niekedy si myslim ze som v koncoch a uz aj ja budem na prasky,Ako mu pomoct a som sice zdravotna sestra,a dokazem sa odosobnit ale toto sa tyka mna,som v tom len zaciatocnik,a poviem vam ze som z toho dost v soku, ahlavne zmetena.dakujem kazdemu co mi odpise