Ahoj Majuška.

Všetko zlé je na niečo dobré. Ak si to s nám dokázala prežiť v časoch, keď hrával a klamal Ťa, určite to zvládneš aj bez neho. Neboj sa požiadať o pomoc kamarátov a známych, zdôver sa rodičom. Neizoluj, aj keď ťa to k tomu na začiatok možno bude ťahať. Vezmi detičky do niektorého z materských centier

Zo srdca Ti držím palce!

No a máme za sebou Štedrý večer. Milý otecko bol od rána u nás, že zoberie deti von kým všetko prichystám. Jasné že ich nezobral.Taký bordel ako včera večer som už dávno nemala, ale nakoniec manžel odišiel pred večerou,najedla som sa sama a šli sme k mojim rodičom. Tam nás čakal pekne prestretý stôl, a toľko darčekov že až... bolo mi smutno že som nemohla nič kúpiť aj ja našim...nebolo z čoho. Ale oni boli radi že majú vnúčatá pri sebe a tešili sa, ako malý rozbaľoval množstvo darčekov a ja som sa tešila s nimi. Takže nakoniec to dopadlo celkom fajn Aby to bolo aj kus k téme, dozvedela som sa náhodou, že manžel má v inom meste priateľku a pravdu poviem... som rada, že to viem, uľahčilo mi to rozhodovanie a ešte do konca roka podám návrh na rozvod. A nebudem to robiť aspoň s pocitom, že odtrhem deti od otca, keď on o nich sám záujem veľmi ani nemá...

Všetci ste veľmi milí že ste sa ozvali. Teraz je to tak, že bol manžel doma pred týždňom. Bolo mi ho možno ľúto... Tak som mu dovolila jeden deň byť s nami, nech ukáže čo sa zmenilo. A... div sa svete,aj keď sa mu rozpadá rodina, správal sa ako predtým. Z obchodu rovno do krčmy, sadol za PC a hral sa... deti si veľmi ani nevšímal, stále len,kedy už pôjdu spať. A to bol deň nášho výročia svadby.Som dúfala, že budeme mať pekný večer,ktorý to všetko urovná... Šiel si ľahnúť o ôsmej večer, že je uťahaný... hm... a v intímnych veciach - som bola taktiež zvedavá či sa niečo zmenilo, a vôbec... myslel len na seba. Takže som ho poslala ráno kade ľahšie. A už mi vôbec nechýba. Za tie 2mesiace som sa naučila žiť sama s deťmi a veriť v lepšiu budúcnosť. Ľahké to nie je, ale dá sa. Teraz sa venujem viac deťom ako niekedy, cítiť z nich pokoj a to prináša pokoj aj mne. Ak budem mať niečo nové, tak sa ozvem. A ... všetkým prajem šťastné a veselé...

Majuška, keď si dokázala urobiť taký rázny krok, určite dokážeš toho veľa. Nezúfaj, nehanbi sa požiadať druhých o pomoc. Píšeš že prvé dni to bolo OK, že ti všetci pomáhali ako mohli. Popros ich, aby ti pomáhali aj naďalej, ak to nie je možné aspoň to vyskúšaj. Veeeľmi ti držím palce. Automaty sú závislosťou /vážnou/ a sama si musíš uvážiť čo je prednejšie v tvojej situácii. Zatiaľ sa maj a ozvi sa.

Majuška,
viem o čom píšeš. Veľmi dobre.Aj keď trochu inak,prežila som to aj ja.
Závislý bol môj otec. Vždy bol skvelý, veľmi sa nám venoval,vždy si našiel čas...ale potom začal chodiť s "kamarátom" večer často preč.Vždy mal niečo vypité,ale opitý nebol. Keď začali miznúť peniaze došlo nám to a aj on si to priznal,že je závislý na automatoch.Za večer prehral aj 20 000Sk.
Na druhý deň zase peniaze zohnal,ale tie stresy neželám nikomu.Vyzeral ako v tranze,keď v noci chodil stále po ďalšie a ďalšie peniaze.
A zrazu ako keby uťalo.Videl mnohých kamarátov ako ich to položilo.Manželky ich vyhodili z domu,rozviedli sa, deti sa im vyhýbali... nezostalo im nič.Vtedy si asi uvedomil,že sa bojí,aby sa mu nestalo to isté. Veď my sme ho mali radi aj tak a on to vedel. Nechcel tú lásku stratiť a tak sa zmenil. Lenže to je choroba a nedá sa vyliečiť,nech si hockto, vraví hocčo.Občas ho to premôže,tak asi raz za rok. Ak je vo vzťahu láska,prekoná sa všetko,musí byť ale z oboch strán. Teraz je z neho najlepší dedko na svete. Pre malého by urobil všetko na svete.
Naposledy podľahol,keď sme sa od našich sťahovali.Bol nešťastný,vtedy sa to dá prepáčiť aj keď prehrá.Ale keď vyhrá,všetkým nakúpi plno darčekov.
Tak ja neviem,či ti tonejak pomohlo,je to na tebe.Vlastne si nechcela rady,tak len taký návod.
Ak vás ľúbi daj mu šancu,ja som mamine veľmi vďačná,že to zvládla a,že mám otca,ktorý je s nami a ľúbi nás.A my sme s ním šťastní.
Alebo mu to daj len prečítať,možno to pochopí...
Prajem ti všetko dobré,nech sa rozhodneš akokoľvek,nech je to rozhodnutie správne a ty nech si šťastná.Život ti dal dve krásne deti,tak nemôže byť taký hrozný.
P.S. "Život je len taký, aký je. Berme ho tak,aký je.Mohol by byť ešte oveľa horší." ROMAIN ROLAND

Som uz psychicky na dne.2 malinke deti(7 a 19 mesiacov), a manzel je... ani neviem presne kde. Vyhodila som ho z bytu pred dvoma tyzdnami.Strasne som ho lubila, dokazala odpustit neodpustitelne. Vsetko sa dalo prekusnut, az kym som si nenasla pracu cez internet. Myslela som,ze si kus zvysime fin. rozpocet. Ale co som zarobila, minul na automatoch. Tak som povedala dost. Prve dni,ako odisiel boli skvele, kazdy mi pomahal ako vedel. Tak som si myslela, budem silna, zvladnem to, ved keby nahodou, pomoc sa vzdy najde a predsa uz nejako bude, ved mam aj nejaku tu pracu. Lenze uz som taka vycerpana, ze mam pocit, ze to nezvladnem. Som vkuse nervozna, a je to vsetko na ukor deti. Uz dalej nevladzem... Prave ma napadlo, ze vezmem muza spat, a to som sa uz planovala rozvod. Proste nedokazem byt sama, zvykla som si. Aj ked... ach boze...vobec neviem co mam robit. Aj v praci chce odo mna sef maximum a neberie ohlad na nic. Cez den s detmi, v noci za pocitacom, casto spavam 2hodiny denne. A to som platena v zavislosti od predaja, nie je to viac ako 3-4tis mesacne...casto aj menej. Je toho na mna privela, nemozem ani do obchodu, casto mi to trva s detmi aj 2hodiny. Nechcem ziadnu radu. Len som sa chcela niekomu vyrzpravat,aj ked som zdaleka nemohla sem napisat vsetko co ma tazi teraz a co ma tazilo ked tu byval manzel. Proste, tak ci tak, uz stastna asi nebudem nikdy. Ked sa s nim rozvediem, nikdy si neodpustim, ze som ho odlucila od deti,oni ho potrebuju a ja..asi tiez.nedokazem byt sama, a nedokazem si predstavit, ze by som niekedy zila s inym muzom. A ked ho prijmem naspat, tak sa budu opakovat tie problemy ktore boli a tak ci tak to neskonci dobre... Proste...hm... vsetko je na nic.cely zivot