Keď sa budeš pridržiavať toho mena, gamblerka, je iba otázka času, nie vôle, kedy začneš znova. Daj si pozor, to, že človek niečo nerobí dlhšiu dobu, neznamená, že po tom netúži a nemá to stále v sebe. Poznám to a viem, prečo sa to deje, ale to ti napíšem iba ak ozaj chceš, lebo ľudia "chcú", len preto, že ich pohodlie nieje také aké by si predstavovali. A žiadna závislosť nejde poraziť raz a navždy iba preto, že mi to nevyhovuje, nato treba oveľa väčší dôvod, prečo prestať a to úplne a nielen navonok, ale aj vo vnútri človeka.

Zdravím, dlho som sem nič nenapísala, už je to 3 a pol mesiaca čo nehrám a čo si uvedomujem, že som gamblerka. Prvé mesiace boli ťažké, no postupne som si začala uvedomovať čo všetko mi hazard vzal. Ako veľmi som klamala, až sa to stalo mojou súčasťou, ako veľmi som sa snažila skrývať moje hranie, to ako som sa izolovala od ľudí. Postupne som sa vrátila k niektorým starým záľubám a zdôverila som sa ľuďom o mojom probléme. Začalo to byť lepšie, ale teraz odkedy mám novú prácu a málo času, tak to nie je úplne ideálne. Ráno skoro vstávam a idem do práce, no prichádzam domov až k večeru a vtedy už nemám silu takmer na nič. V novej práci netušia čím všetkým si prechádzam a preto je to pre mňa ešte ťažš

To je úplne normálne. Ja mám niektoré dni pocit, že naozaj všetko zvládnem a potom príde zlom a neverím si v ničom a iba si vyčítam, čo všetko som pokazila a kde som už mohla byť, keby sa to nestalo. Bohužiaľ, to už ale nevrátim a tak mi zostáva sa zamerať iba na to, ako to napraviť a dostať sa teraz do bodu, kde chcem byť. Viem, že ľahké to nebude, ale čo viem, je to, že to zvládneme.

Janka, ďakujem za reakciu, verím aj ja že to zvládneme. Áno, tým že som to povedala ľuďom sa mi veľmi uľavilo a cítila som sa lepšie, ale mám aj dni kedy mi je z toho celého naozaj ťažko .. myslím, že ma čaká ešte veľmi veľa práce aby som sa zmenila a už sa nikdy k tomu nevrátila .

Som na tom rovnako Dom97. Verím, že sa ti uľavilo. Mne sa v istom smere uľavilo tiež, keď som to povedala svojmu najbližšiemu človeku, ale nebolo to ľahké. Verím ale, že toto obdobie zvládneme a bude už iba lepšie.

Update2: Tak dnes je to 23 dní čo som nehrala. Rozhodla som sa zdôveriť ďalším ľudom s mojím problémom. Odkedy som to povedala, tak sa cítim lepšie.. kvôli hraniu som dlhú dobu klamala ..až sa to stalo bežnou súčasťou môjho života ...

Update: Dnes je to 15 dní čo som nehrala. Robím postupné zmeny v mojom živote, našla som si psychológa, začínam si uvedomovať kde to celé začalo a prečo to začalo. Mojej rodine som sa stále nedokázala zveriť s mojím problémom a ten pocit že nevedia že si niečím takýmto prechádzam je hrozný.

Ďakujem že si napísal .. to je dobre že si to uvedomuješ .. ja som si to dlho nechcela priznať .. no už viac nevládzem žiť taký život a chcem sa z toho dostať

Ahoj, som, na tom podobne,, som, gambler a musím už ísť z toho, kruhu von

Ahoj, začnem asi tým, že mám problém s hraním .. som gamblerka. Tento problém sa so mnou ťahá už niekoľko rokov, no nikdy som si neuvedomovala jeho vážnosť. Hrala som - prehrala som a potom som mala výčitky svedomia, nenávisť voči sebe, odpor aj k hraniu samotnému, že som dokázala prestať hrať na mesiac, dva .. alebo polroka. No vždy sa k tomu nejako vrátim, príde nejaké ťažšie životné obdobie a prehrám to, čo som za tú dobu, kým som nehrala našetrila. Je to pre mňa už taký začarovaný kruh, v ktorom sa stále točím, no nikdy mi nenapadlo, že z neho bude také ťažké sa dostať. Najviac ma desí priznať tento problém pred inými ľuďmi, pred rodinou, bojím sa ich sklamania, bojím sa ich reakcie.
Aktuálne som nehrala 2 dni, snažím sa vytvoriť si taký režim dňa, kde nebude čas na myšlienky na hranie, mám vypísanú žiadosť o vylúčenie z hrania a v piatok ma čaká stretnutie s psychiatričkou.
Ak by tu bol niekto kto je na tom podobne, budem rada za napísanie.
Vďaka.
- D.