Cesta späť neexistuje, nepokaz si život aj ty!

  • 39
  • Autor témy
Viac
pred 3 rokmi 1 mesiacom #4285 od 39
Ahojte, nikdy ani v zlom sne som nemyslel, že by som niekedy mohol som niečo písať a bol jedným z tých ktorí zahodili dosť veľkú Časť svojho života von oknom a podľahli niečomu ako je hazard.
Bohužiaľ je momentálne taká doba že na každom kúsku striehne pokušenie ( reklamy s hazardom , návykové programy , súťažne hry, lákavé výhry atd...)
Tak začnem sebou , od malého chlapca športujem. Šport je proste mojim životom a momentálne je aj jedným z mojich bočných príjmov. Keďže šport je mi blízky tak ako asi každého športovca slovo tipovanie neobišlo.Už ako mladistvý som sem tam dával tikety a pokúšal šťastie. Ak sa vyhralo išlo sa zabaviť a ak prehralo posedelo sa a šlo sa domov. A tu to začalo...
Prišli na rad aj automaty ktoré mi dosť skomplikovali môj život, bol som mladý , chcel som žiť na vysokej nohe, zacal som míňať peniaze na diskotékach a pytal na bare ľuďom , mal tým pádom veľa znamych a neuvedomoval si, že tí známy sú preto pri mne lebo mam peniaze a beriem im napoje. Dostával som sa časom do problemov lebo vidina v nejakú výhru mi dávala nádej, že to môžem dosiahnuť a môžem takto žiť stále.
No opak bol pravdou!
Z jednej požičanej sumy bola druha, z druhej bola tretia a už to išlo.
V tom momente môj život bol plny stresu a nervov.
Problém sa zacal riešiť a nakoniec sme to zalepili s našimi a povedali si ideme ďalej.
Dva roky bolo dobre a zacal som podnikat, vlastnil som jeden bar.
Bohužiaľ peniaze bolo treba na prerabku a na rozbehnutie a nič iné mi neostávalo len zobrať úver.
Mal som spoločníka ktorý bohužiaľ mal ten istý problém v minulosti o čom som ja nevedel.Zacali sme podnikat, bar v zime moc nesiel peniaze trebalo platiť , čašníkov tiež a spoločník nič nemal.
Ostalo to na mne a zobral som dalsi úver.
Bohužiaľ myšlienky kolegu a moje v má nastavili tak ze najľahšia cesta vrátiť peniaze naspäť a vyplatiť úvery je na tipovacom stroji alebo automate čo sme mali v bare.
A tu nastal problém, zacali sme prehrávať tržbu, zacali sme dávať peniaze tam kde sme nemali a z úverových dlhov sme si narobili ešte ďalšie.
Zase prišiel kolobeh a dostal som sa ešte do väčších problémoch akých som bol.
Prišlo riešenie u rodičov ktorý mi ako vždy pomohli a stali pri mne.
Krčmu sme odstúpili a ostali mi len dlhy.
Myšlienka že robim každý deň od rana do večera a splácam dlhy má zozierala lebo skoro všetky peniaze sli na dlhy, ktoré neboli iba od bánk ale aj od súkromníkov.
Myšlienka že som niekomu dlžný a aj napriek tomu ze to splácam to ubúda pomaličky bola hrozná.
Návrat do nového života? Dôvod na radosť keď stále tie dlhy nemiznú? Človeku sa veľakrát v hlave vynárali tieto
Myšlienkové pochody.
Vyše roka a pol som bol ale zo všetkého von , nápad tipovania na live stavky neprišiel na um a radosť z toho že si môžem sadnut v reštaurácií a zaplatiť si pizzu s pivom bola fajin.
No prišiel zlomový bod. Začalo Covid obdobie , prestalo sa na plno trénovať , jeden z príjmov mi vypadol.Ale všetko začalo pred predposledným tréningom, kolega podával tiket na tipovacom automate , ale už bolo dosť hodín mali sme už zachvíľku tréning hovorím pod kašli na to. Opýtal sa má čo tam má dať ja mu vravím neviem ja som z toho vonku.
Ale bohužiaľ som mu to tam natukal a nakoniec tiket vyšiel a vyhral 6 násobok vkladu.
A tu to začalo znova.Dal som za 2 € , potom za 5€ atd. Išlo to rychlo a covid čas kde ide každú minútu v telke reklama o hazarde a voľno ktoré som nikdy take nemal po práci mi to ešte zhoršili a zacal som si požičiavať a prehrávať peniaze. Požičal od jedného potom od dalších a už som bol v tom kolobehu :( však vyhrám a vrátim ....
Bohužiaľ vtedy ta myseľ Asi tak funguje ale nikdy to tak nebolo.
Jedno viem, že som si prehral to najcennejšie čo mam a to nie sú peniaze.
To je dôvera rodiny ktorá pri mne vždy stala. Snaha rodiny mi pomôcť bola vždy pri mne, ale nejako som si to nevedel vážiť a tento problém nebral asi tak vážne ako ten problém vážny bol.
Som rad že som spravil tento krok a nastúpil som na liečbu , aj keď iba na ambulantnú ale verím že mi to pomôže a toto utrpenie skončí.
Vďaka mojim problém som veľmi ublížil rodičom a blízkym, dostal do problemov tých čo vo mne verili.
Bude to veľmi ťažký boj , bude to veľmi zdĺhavý proces ale jedno viem Už nikdy !!!! Nechcem niečo podobne zažiť.
Kvôli mne sa musel založiť dom , dom ktorý budovali naše generácie , dom kde som vyrastal a trávil svoj život.

Dakujem rodine za to čo doteraz pre mna spravili a aj napriek tomu stále pri mne stoja , nebojte sa o problémoch rozprávať , ja som sa bal a bolo to to najhoršie čo som mohol spraviť!
Rodina je len jedna a verte mi nemáte nikoho len ju v tých najhorších chvíľach.
Nasledujúci užívateľ(ia) povedali ďakujem: admin, demonka

Prosím Prihlásiť alebo Registrácia pre zdieľanie konverzácie.

Čas vytvorenia stránky: 0.059 sekúnd

Prihlásenie

Scroll to top