Zdeno

a čo si čakal po dlhých 13ich rokoch hrania a tipovania??? Alebo si si snaď myslel ,že sa s tebou nič nedeje a ty si furt taký,akým si bol pred 13imi rokmi keď si začínal prepadáť ,,čaru'' a vášni za ktorou sa skrývala skryta závislosť!!! Závislosť ,ako choroba jednoducho nakoniec aj teba zhltla a ty si neodolal a podľahol jej všetkým syndromom ,ktoré k nej patria . Tvoj postoj k tvojej chorobe počas liečby jasne hovorí ,že ty si ani zdravším byť nechcel a tvoj pobyt v PL bol len splnením manželkynovho priania ,lebo ty si chcel mať jednoducho od nej a jej prosieb a naliehani kľud ! Tvoja pasivita na liečeni ani ináč ako s recidivou a nástupu do starých koľaji skončiť nemohla .A ty a tvoji najbližší ste si museli opäť prejsť všetkými torturami ,ktoré táto choroba prináša . Dnes sice tvrdíš,že prišlo konečne prvé štaduim uvedomenia si tvojho zlého zdravotného stavu ,ale ná základe čoho?! Opäť je tu tlak zo strany manželky a jej poukazania na dopad tvojho spravania sa a postoja k rodine ako ,takej! A ja sa ťa preto pýtam,čo by si robil keby mali ešte deti na chleba a manželka len nemo pozerala na tvoje ,vyčínanie'' a trpela ďalej symptomom tvojej choroby??? Prečo,že to,precitenie a uvedomenie neprišlo samo z tvojho vnútra a presvedčenia ??? A je tvoje momentálne rozhodnutie zmeniť myslenie a kráčať za trvalou abstinenciou skutočné,alebo niekde na dne tvojho podvedomia vedome drieme ,,chrobáčik'' ,ktorý ti po tichu nášepkava ,že raz príde deň a ty výhraš veľké peniaze a tebe a tvojej rodine bude lepšie a to bude z tvojej strany satifakcia pre nich za dlhoročné stradanie,ktoré pri tebe vytrpela ???!!!

Zdeno,ty si momentálne na štartovacej čiare z dna reprimitivizačnej špiraly a máš jedno veľké šťastie ,že ťa tvoja manželka nenechala ponoriť sa pod ňu ,lebo dnes by si bol asi na ulici a nekomunikovali by sme na tomto portali. Ty jej sice ďakuješ,čo je veľmi pekné, ale pri tom by si ju mal na rukách odniesť do najbližšej PL aby sa z tvojej choroby zotavila a mohla tam načerpať nových psychických a fyzických sil ,ktoré bude potrebovať v ramci jej obety pre tvoju chorobu!!! Píšeš,že chodíš na club a odnášaš si z neho viac a dokázal si sa už aj otvoríť,KONEČNE,a zo srdca veľký balvan odvaliť. Ale mne zaujíma ,čo si ešte začal v poslednej dobe praktizovať na ceste za trvalou abstinenciou . Čo praktizuješ z toho ,čo ti dala-nedala prvá liečba .Aké praktiky si si sám a dobrovoľne vybral a ako tvrdo ich dodržuješ . Tvoja manželka ti spravila dialektiku príjmov a výdajov aby ti aj takto otvorila očí! Aj ty si si už spravil dialektiku tvojej choroby-zavislosti a čo ti z nej nakoniec vyšlo?

,,ŠŤASTÍM PRE KAŽDÉHO Z NÁS NIE JE TO ,ČO VIEME ,ALE TO ČO DOKÁŽEME USKUTOČNIŤ A VO VLASTNÝ PROSPECH ZREALIZUJEME!!!''

Ahojte, volám sa Zdeno, mám 32 rokov. Všetko sa to začalo zhruba keď som mal 18-19 rokov. Vtedy som začal chodiť do stávkovej kancelárie. Spočiatku to bolo tak raz za týždeň a stávky boli za minimálny vklad. Takto to išlo asi rok. Spočiatku som aj niečo vyhral. Asi to bolo to ,,začiatočnícke šťastie´´, ako sa hovorí. Postupom času som tam začal chodiť častejšie. Tak dva až trikrát do týždňa. Takisto aj vklady začali narastať. V partii chalanov som sa postupne dostal aj k automatom. Spočiatku som sa len prizeral a dá sa povedať, že ma to ani nejako nelákalo. A až v jeden večer som zo srandy hodil do automatu 5 alebo 10 slovenských korún a hneď som vyhral 300 SK.
A to asi za dve minúty hrania. Tak som si pomyslel, že celkom slušné a hlavne výnosné. No a tak som občas aj automaty začal hrávať. Stávky sa začali pomaličky opäť zvyšovať, keďže som už ukončil štúdium a nastúpil do práce. Do domácnosti som spočiatku prispieval rodičom určenú sumu. No po nejakom čase, už nebolo ani na tú sumu do domácnosti. Tak sa ma rodičia opýtali,či už mi prišla výplata na účet, povedal som, že mešká, veď bol víkend. Náhodou sa mi podarilo vyhrať peniaze na domácnosť späť, tak som ich víťazoslávne doniesol domov a odovzdal som ich. Nikto ma v tom čase z ničoho neupodozrieval, pretože to o mne nikto nevedel, že hrávam. Až ma raz otec prichytil v krčme pri automate. V ten večer som absolvoval doma dosť dlhý rozhovor a dušoval som sa, že to bolo po prvýkrát a že sa to už nikdy v živote nezopakuje. A netrvalo dosť dlho a opäť som išiel do stávkovej a zahrať si automaty. Potom prišlo opäť k tomu, že prišlo na prispievanie do domácnosti, ale peniažky už neboli na účte ale v ,,mašinách´´. Otec sa spýtal, že či už výplata prišla. No a ja, že ešte nie. Že prídu do dvoch dní. PO dvoch dňoch prišla tá istá otázka a tá istá odpoveď. To už došla rodičom trpezlivosť a povedali mi, že ma videli susedia sedieť za automatmi a či som ochotný ísť s otcom do bankomatu sa pozrieť na zostatok na účte. Išiel som aj tak, keď som vedel, že výplata je preč. Opäť som prisahal, že prestanem. Chvíľu som poslúchal a potom som opäť začal. Už som si aj pôžičku vybavil aby som prehraté peniaze nahradil. Časom mi na to prišli. Už keď bola doma neúnosná situácia, stal sa zo mňa bezdomovec, nakolko ma vyhodili z domu. Po nejakom čase som bol nútený ísť na liečenie do BB, pretože som nemal kde bývať. Tak som teda išiel. Ale nie z presvedčenia, že som závislý, ale že musím, inak bude zo mňa bezdomovec aj naďalej. To liečenie som si takpovediac ,,odsedel´´. Po návrate som istý čas poslúchal a nerobil žiadne blbosti. Ale po čase prišla recidíva. Takto som abstinoval istú dobu a potom som si opäť niekedy vsadil, ale nie vo veľkom. Takto sa to opakovalo. Potom som spoznal svoju terajšiu manželku. Pred tromi rokmi sme mali svadbu a spočiatku bolo všetko fajn. No pred dvomi, keď sa mi nedarilo, nájsť si lepšiu prácu, otec mi požičal peniaze na vodičák na veľké autá. Avšak tieto peniaze som prehral na tipovaní. Jasné, že mi na to prišli, ale ja ako ,,správny hráč´´ som zatĺkal do poslednej možnej chvíle. Potom som opäť sekal dobrotu. Všetko sa to opäť začalo minulý rok. keď som stávkovú opäť navštívil. Potom zmizli peniaze aj so spoločného účtu. Žena sa ma na to pýtala, že kde sú. A ja, že som ich zabudol v práci. Potom som ich vrátil tak, že som si vzal pôžičku a tú som prekryl ďalšou. Peniaze som prehrával aj naďalej. A tak prišli ďalšie pôžičky. A potom mi na to žena prišla, keď prišli domov upomienky. Pri rozhovore som tvrdil, že sa to už viackrát nezopakuje. Avšak opak bol pravdou. Naďalej sa to opakovalo, stávkoval som, aj keď som tvrdil, že už tam nechodím a dokonca som začal navštevovať aj kluby anonymných gamblerov. Z počiatku mi to aj tak nepomáhalo. Tým, že som naďalej tajne hrával som dostal rodinu do finančných problémov a z mojej výplaty nezostalo nič. Potom už, keď toho mala žena plné zuby povedala o tom aj svojim rodičom, ktorí o tom doteraz nevedeli. Keď som zistil, že už všetci o tom vedia do akých problémov som dostal svoju rodinu, uvedomil som si, že treba s týmto mojím problémom naozaj niečo robiť. Veľkú úlohu zohralo v tom aj to, keď moja žena napísala na papier v akom mínuse tento mesiac sme po zaplatení všetkých účtov a, že ani deťom nebudeme mať za čo kúpiť jesť. Vtedy som si naozaj uvedomil, že treba si priznať fakt, kto vlastne som a akou chorobou trpím. SOM GAMBLER
V dôsledku toho, čo všetko som spôsobil svojej rodine sa cítim zle, vnútorne ma to ničí, chcem s tým niečo robiť. Kluby navštevujem naďalej, avšak odnášam si z nich viac ako predtým. Konečne som tam povedal o všetkých mojich problémoch a cítim, že mi padol obrovský kameň zo srdca. Na záver chcem poďakovať svojej žene, že ma chce podporiť v mojom uzdravovaní sa a, že je stále so mnou.