A hlavne sa neobvinuj moze zato iba on, ale stoj pri nom inac nema sancu skus ho nahovorit na liecenie aj ja sa nato chystam len mi to praca nedovoli, nemozem vsetko zahodit.

Ahoj ja mam 19 rokov a som tiez gambler, ak chces mozes sa ma na par veci spytat, vekovo som podobny, myslim ze aj situacia je podobna. Je to velmi tazke ked sa prekroci ta ciara, cesty spat uz niet. Aj ja si nahovaram kazdy mesiac, ze uz nikdy som o tom presvedceny, no staci jedna slaba chvilka hrac v tebe sa ozve a je to v keli. Ta tuzba je neovladatelna, ja som teraz v zahranici mam super robotu a predsa vsetko dokafrem mesiac co mesiac, uz sa hanbim mame nielen pozriet do oci ale co i len zdvihnut telefon. Nechcem aby sa trapila a predsa v tom pokracujem aj minuly tyzden, za hodku som prehral 500€ zaplatil najom plus omeskanie a mesiac predomnou a ja nemam nic. Psychicky je to strasne tazke to zvladat, ale mozeme si zato llen sami, najhorsie ze ti zato trpia ktori nas lubia najviac, vela stastia so synom

Má 21 a hraje od 16! Kým sme na to prišli,trvalo to 3roky. Možno si pomyslíte, čo sú to za rodičia, ale on to snáď tajil aj pred sebou. Mysleli sme, že míňa na zábavu, dohovárali,nadávali,zakazovali,trestali,hľadali inú zábavu...no určite je to čiastočne aj naša vina, ale teraz čo s tým. Boli sme u psychiatra /ten na to tiež neprišiel/,boli sme aj v centre, tam nechce chodiť,iba sľúbi a nič/frajer/.Vydrží nehrať 2-3 mesiace, žije na dlh,už nestíha pomaly splácať.Skúšali sme asi už všetko, okrem vyhodiť z domu,to nezvládam,pretože inač ,,fajn chalan,, a viem si predstaviť,čo by ho čakalo a neviem,či by to pomohlo. Tak som si aspoň posťažovala, ospravedlňujem sa za ten zmetok v mojom liste...ja viem čo by mal robiť,ale...je to ťažké... Zuzana