Bohužial iba stracaš svoj drahocenny čas tym že veriš sam sebe … robil som to iste no nedokazal som to a vždy som zlyhal tak ako ty .

Prajem nech ti to vydrzi co najdlhsie, ja som mal dnes vcera sínu recidivu a po 3 mesicoch bez hrania som prisiel o 3000€ celkovo teda -13000€ janbim sa jak pes ale prostr musim ist dalej, mam teraz problemy s frajerkou a chcel som byt stastejsi a v nadeji ze vyhram co som kedysi prehral som prehral dalsie 3000, dnesnym dnom sa vydavam na novu cestu bez gamblingu prvotny ciel je vydrzat do konca roka a potom do juna… budem pisat kazdy mesiac ako na tom som lebo musim si pripominat co som sposobil, ked uz teraz zlyham zdvorym sa aspon naj kamosovi, je to tazke zit s tym sam a nikomu to nepovedat, liecit sa nechcem lebo este verim ze to zvladnem…

O chvíľu to budú tri mesiace odkedy som naposledy hrala. Život sa postupne vracia do normálu a musím toho ešte veľa naprávať (vrátane seba, ale to je beh na celý život). Len si každý deň pripomínam, o čo všetko som sa pripravila mojim ‘životným štýlom’. Snažím sa uvažovať triezvo a pripomínať si každý jeden deň, za čo mám byť vďačná. Ak sa niekto tiež potrebuje vyrozprávať, som tu.

Na hru už ani nepomyslím. Tým, že som to konečne priznala sebe a povedala o tom niekomu blízkemu, som si nastavila zrkadlo. Peklo je to stále, ale už nechcem premárniť ani sekundu života. Hranie mi pokazilo, čo sa dalo a uvedomujem si, čo som stratila. Už to nikdy nechcem zažívať, a preto mám plány a vízie. Ale niektoré dni sú náročné. Na hranie už ani nepomyslim, ale skôr na psychiku je to mimoriadne náročné.

Ahoj, budem rada. Ja už hrať nechcem a nehrám už druhý mesiac. Predtým som nehrala rok, ale v apríli sa to pokazilo a vrátilo sa mi to trojnásobne. Hanbím sa za seba každý deň, ale tým, že som sa to konečne niekomu odvážila povedať, som si nastavila také zrkadlo, že už na hranie vôbec nemyslím. Skôr uvažujem nad tým, čo všetko som pokazila, koľko času aom premárnila a či sa to dá ešte napraviť. Niekedy sú dni, kedy mám pocit, že to dokážem, ale potom prídu dni, kedy som na tom najhlbšom dne.

Ahoj robiš chybu trapiš sa a preživaš peklo ktore velmi dobre poznam

Janka a stalo sa ti to len raz?

mohli by sme sa podporovať navzájom v tomto.

? rovnaký problém

Dnešný deň opäť nepatrí k tým ľahkým. Prišla mi výplata a hneď aj viac ako polovica odišla, ale nie na hru, ale na všetky potrebné výdavky, ktoré som si spôsobila. Ostalo mi síce tak akurát na tento mesiac, no to ide na spoločný účet s priateľom, aby všetko videl. Som rada, že sme to takto nastavili, ale ten pocit hanby je strašný. Mám pocit, že som jedným veľkým sklamaním. Je to hrôzstrašný pocit, keď si myslíte, že jediné, čo by ľuďom okolo vás pomohlo, by bolo ak by ste už navždy zmizli a zároveň sa snažiť nejako prežiť. Veru, dnes nie je ľahko, ale viem, že raz to prekonám - krôčik po krôčiku.

Dnes je to už niečo vyše mesiaca, čo som naposledy hrala. Necítim žiadnu potrebu hrať, skôr som iba zhnusená, kam ma to dostalo. To si asi nikdy neodpustím, ale snažím sa každý deň zlepšovať a pracovať na sebe. Aj keď mi to depresia neuľahčuje, nevzdávam to. Našla som si športovú aktivitu, ktorá ma baví, dávam si dokopy financie a snažím sa sústrediť na budúcnosť. Nie je to ľahké a aj keď nemám pocit, že to niekedy vôbec bude dobré, viem, že to prejde. Prajem každému, kto si prechádza niečím podobným, veľa síl a nevzdávajte to!

Dnes to nie je dobré. Uvedomujem si, čo všetko som pokazila, ale mať to každý deň vyhadzované na oči, keď sa snažíte o nápravu, nie je dobré. Bojím sa byť sama sebou pred ľuďmi, ktorých mám rada. A človek, ktorý mi sľúbil, že všetko bude dobré, mi vyhadzuje všetko na oči, keď nemá svoj deň. Ja sa naozaj snažim, ale strašne trpím a bojím sa. Nechcem sa ľutovať, lebo som to spôsobila sama, ale je toho dosť.

Ahojte, ide to pomaly, ale každý deň sa snažím niečo robiť, aby som neupadla na zlé miesta. Moja depresia mi to vôbec neuľahčuje, ale snažím sa ísť deň za dňom. Na hru ani nepomyslím. S priateľom som si zriadila účet, na ktorý pôjdu všetky peniaze po splatení nevyhnutných vecí (odvody, telefón, pôžičky...). Dala som si ciele, ktoré musím do konca roka splniť, a to mi situáciu uľahčuje, ale napriek tomu sa cítim stratená a ako ten najhorší človek na svete. Snažím sa a verím, že to bude lepšie, ale sú aj takéto dni, kedy iba premýšľam nad negatívnymi vecami.

Dnes nie je dobrý deň, ale držím sa. Stále mám v hlave iba čísla, počítam, čo všetko musím zaplatiť a ako sa z toho dostať rýchlo von. Nejde to, ja to viem. Preto som si spravila plán, ale jednoducho, keď sa počas dňa stane čo i len jeden malý zadrhel, som na tom zle a myslím si, že už nič nemá zmysel a najlepší je koniec. Na hru nemyslím vôbec, myslím iba na to, čo všetko som týmto životným štýlom pokazila.

Dnes sa necítim ani dobre, ale ani zle. Tu a tam mi napadne, že to nezvládnem, ale viem, že musím. Rozmýšľam iba nad tým, čoho všetkého sa bojím a čo príde počas nasledujúcich mesiacov. Netušim, prečo som to nechala zájsť až sem. Nechcem ale zabudnúť na to, ako sa teraz cítim, nech mi je to pripomienkou na to, že už sa takto cítiť nikdy nechcem. Každému, kto je v takejto situácii, úprimne držím palce a viem, že to zvládneme, ale chce to čas.