Naši rodičia si nás vždy hájili,
ale my sme zle robili,
a nikdy sme ich nepočúvali.
Oni si nás vždy zastávali,
keď na nás ľudia kydali,
naše hriechy nevideli,
a my sme sa dobre zabávali.
bez rozmýšľania sme veľa peňazí míňali
a ničím sme sa nezaťažovali.
A takto plynul čas
a zlo rástlo v nás.
Keď si to rodičia všetko uvedomili,
čo sme za ten čas urobili,
tak s hrôzou za hlavu sa chytali,
prečo sme to len nevideli.
Zaslepení svojou láskou boli
a na nás palicu nepoužili.
Potom, keď nám to vyhovoriť chceli,
my sme ich nepočúvali,
a len sme sa na tom smiali,
čo všetko sme vyvádzali.
Ale keď sme brány pekelné okúsili,
až vtedy sme pochopili
o čom nám s láskou rozprávali.
Teraz sa ja zmeniť chcem
a všetko zlé vymažem.
Ale to nejde len tak ľahko
najprv musím všetko spraviť ťažko.
Zlé si ľudia dlho pamätajú
a na to dobré čo som vykonal zabúdajú.
Teraz mi je všetko ľúto,
nemal som sa správať tak kruto.
Hovorím si, bol som pekný...
prečo som to všetko robil.
Keď som si mohol teraz užívať
musím ťažko pracovať.
Aby som všetky dlhy splatil
a nikomu nič nedlžil.
Spokojný som so vztýčenou hlavou chodil
a života si užil.
Dúfam, že nič zlé ma nečaká,
a nestojí mi v ceste žiadna prekážka.
Dúfam, že všetko zlé je minulosť,
a mňa prešla už všetka zlosť.
