Dolieha na mňa psycho... Ale som to dotiahol krásne ďaleko. Cesta tu bola ťažká, viezol ma otec. Právom som si vypočul aký som debil. Kolektív tu vypadá slušný. Neviem ako to bude ďalej. Rozmýšľam komu zavolať? Hanke, ktorá to nezdvihne? Zavolám synovi a mame, ktorá sa musí teraz oňho starať. Má 6 rokov a ja som mu nevedel vysvetliť, kam idem. Teraz som mal byť s ním a ja sedím tu.
Musím to zvládnuť, už nechcem klamstvá a výhovorky. Ľúbim Hanku a Tomáška, mám rád rodičov a tentokrát ich už nesklamem.
Mal som tu byť už pred dvoma rokmi, keď osm si myslel, že to zvládnem sám, keď som dostal prvú šancu od otca. vyrovnal za mňa dlhy a sľúbil som, že "už nikdy nebudem hrať." A ja debil som začal hrať znova. "Tento krát sa to už nesmie nikdy stať."
Bez kávy a cigarety sa ťažko rozmýšľa, ešte aj na tom som závislý...Neviem sám sebe vysvetliť, prečo som išiel hrať. Veď som sa bál bolesti, ktorú spôsobím a ktorú som spôsobil. Sám sebe vyčítam, aký som bol hlúpy, čo som mohol mať a ja musím teraz začať od mínusu...
