...nerozumiem, ako som mohol všetko takto spackať...ublížiť mojej láske, dcérke, a to len kvôli tomu, aby som ja bol spokojný a cítil sa ako víťaz. Zistil som na sebe dnes, že od minulého liečenia som na sebe nezmenil nič podstatné – jediné čo som zmenil, že som prestal hrať. Peniaze však i naďalej zostali mojou prioritou. K otcovi do firmy som išiel pretože mi dával viac peňazí, tajne som dúfal, že keď bude vidieť, ako dobre pracujem, ocení ma, dosiahnem uznanie. Nestalo sa tak, nebol toho schopný, za dobré ma neocenil a za maličkosti na mňa navrieskal pred kolegami. Kvôli nemu som bol v práci v strese. Ale prečo som vlastne neodišiel? Nechcelo sa mi vybavovať papiere na úradoch, dohadovať sa s úradníčkami, magister vraví, že som nemal dosť trpezlivosti. Viac mi vyhovovalo byť pod niekým, nebyť zodpovedný, podstatné boli ľahké a veľké peniaze...

Scroll to top