Dnes som si uvedomil, prečo som vlastne tu. Neuvedomil som si priority. Všetko som venoval svojej práci a rodine nič. Zarobiť peniaze bolo pre mňa prvoradé. Nezaujímalo ma ako sa cíti ona. Čo robí, aké má problémy a potreby. Teraz mi je jasné, že som všetko spôsobil ja sám. A keď som sa zbadal, že sa niečo deje, bolo už neskoro. Spomínam si, ako sme chodili do botanickej záhrady a tam sme prerozprávali celé hodiny. Bolo to krásne. Sárabola v prírode a my sme mali čas pre seba. Ja som to postupom času VŠETKO VYMENIL ZA PENIAZE. Ženiem sa za peniazmi na splácanie dlhov, na nové auto, na náš dom a výsledok je taký, aký je. Ivetka má iné priority ako ja. Ona potrebuje mňa a nie moje peniaze. Všetko sa dá postupne zabezpečiť a netreba pritom zabúdať na svojich blízkych a na seba. Zabudol som počúvať a rozprávať. Znovu začínam prehodnocovať čo sú a čo by mali byť moje priority. Jedno viem však určite. Peniaze mojou prioritou už nebudú..

Scroll to top