Na tejto rodinnej terapii tu mal Rado svoju mamu. Myslel som aj ja na svoju mamu. I keď tu už na tomto svete nie je, myslím na ňu doma, chodím na cintorín, hlavne keď mala svoj sviatok „narodeniny“ a pri hrobe sa s ňou rozprávam. Pomáha mi to v tom, že jej tam sľubujem, že už nikdy „nezahrám“ a že raz bude na mňa hrdá, že niečo v živote dosiahnem!“ samozrejme mi chýba a veľa som si musel odpustiť, ako som jej ubližoval!...

Scroll to top