Keď bola reč o citovom vydieraní, strašne ma to oslovilo. Ja som v poslednej dobe robila to isté Martinovi. Na mamu som to tiež skúšala dosť často. Pamätám si na konkrétnu situáciu, keď sa dozvedela, že nechcem ísť do školy. Bolo to po pokuse o samovraždu a pred prvým útekom z domu. Zatrhla mi vychádzky von a ja som bola taká zúrivá, naštvaná a psychicky mimo, že som sa rozplakala a začala kývať ako blázon, sedela som na zemi a kričala po nej, že ak ma nepustí von, môžem ísť aj oknom (bývame na 4.poschodí). Mama bola zúfalá a trvala na svojom, že nikam nejdem, no kričala, že už nevie, čo má robiť...bolo to strašné. Na druhý deň som ušla...A Martinovi som urobila to isté. Pohádali sme sa, pretože zabudol na naše výročie. Cez SMS sa ma spýtal, či sa s ním chcem rozísť, že on súhlasí a ja som mu napísala, že dobre, ako on chce, no zároveň sa hodím pod prvé auto, čo pôjde okolo. Začal sa báť a o to mi išlo. Bolo to do mňa hnusné, podlé a sebecké. Nechcem už takto ľudí manipulovať a vydierať...

• Predch.
• Nasl.