Musím povedať, že ma to úplne dojalo. Mal som slzy na krajíčku, pretože v mnohých veciach, o ktorých sa bavili, som videl svoj obraz. Hlavne keď Vlaďka hovorila o tom, ako ušla z domu a keď som si predstavil moju mamu, čo musela prežívať. Tie minúty museli byť strašne dlhé a strašné...pretože ja som zo strachu pred pravdou zutekal z domu a nedal o sebe vedieť tri dni...
Scroll to top