| Plač |
| Napísal Peter J. | |||
|
Znova som sám a plačem, nadávam na svet, zas nemám nič. Korunky ťažko zarobené, v herni som bez škrupúľ zamenil. Znova som ostal bez koruny,  hladný, bez jedla.Čo spravím ráno? Nebudem prvý šľapať pred dverami bufetu? Nebudem zas žobrať na pivo, či kdesi v kúte tíško stáť, sledovať, či kdesi v poháriku neostane čosi, aby som mohol zvyšky dopíjať. Čo spravím ráno? Opäť ujdem? Do vaku zbalím vecí pár, v nádeji, že seba kdesi nájdem, do stoky bez morálky pozerám. Či naozaj chcem žiť ako krysa, odtrhnúť z kusa keď sa dá. V strachu pravde do očí nepozrieť sa, skryť sa v stoke života. Zalievať žiaľ a trpko plakať, nebyť už človek, iba torzo, či prelud, netvor v ľudskej podobe? Hlboká bolesť mi srdce jatrí... Nenávisť, závisť zraky zastiera, potupa, poníženie a neúcta k sebe, v mäkučkom hnoji mi lôžko ustiela. Usínam v mäkkom, hoc všetko smrdí. nesnažím sa vstať a ďalej ísť. Nehľadám cestu, cestu ku šťastiu ľudí, lež horkú slinu pľujem, cítiť v nej zlo a nenávisť.
|
Názory