Dnes som bola na mojom prvom skupinovom stretnutí a celé som ho preplakala. Hoci bolo moje prvé, veľmi rýchlo mi došlo, ako som aj ja ublížila mojim blízkym a hlavne mojim synom. Inak to človek berie, keď mu niekto vyčíta a nadáva, ako keď počúva iných s rovnakými problémami a s hrôzou zisťuje, že všetko je to aj o ňom.
Keby som si aj ja sadla s mojimi synmi takto do kruhu a priznala sa otvorene, do akého zajatia nezmyselných klamstiev a výhovoriek som sa dostala, dnes som nemusela mať toľko dlhov a hlavne, mohla som byť matkou ako predtým....
Názory