Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny udelilo minulý rok čestné uznanie prevádzkovateľovi hracích automatov za výrazný prínos pre hospodárstvo a zamestnanosť v SR
16. Jún 2012, Prečítané 544x, Matej, Ekonomika,
[Poznámka: Téme z nadpisu sa venujem na konci článku]. Nikdy ma neprestane prekvapovať nekonečná hlúposť ľudí v štátnych a samosprávnych inštitúciách. Keď minulý rok predkladalo KDH návrh novely o hazardných hrách kde navrhovalo zvýšiť odvod z prevádzkovania číselných lotérií zo 17 na 18% z hernej istiny (výška prijatých vkladov) tak sa viedla rušná diskusia či je to naozaj dobré riešenie a či to nebude mať negatívny dopad na príjmy do štátneho rozpočtu.
Podobne rozmýšľajú aj starostovia a miestni poslanci v tisíckach miest a obcí na Slovensku. Väčšie mestá, alebo miesta s vysokou koncentráciou hazardu by prišli podľa nich aj o niekoľko desaťtisíc EUR na výpadku z príjmu do miestneho rozpočtu. Za jediný výherný automat sa napríklad samospráve odvádza až 1500 EUR ročne.
Vďaka novele zákona o hazardných hrách však môžu mestá a obce hracie automaty na svojom území zakázať. K 29.11.2011 sme mali na Slovensku 22 miest a obcí (pochopiteľne väčšinu obcí) kde primátori a starostovia majú predsa len trocha zdravého rozumu a robia aj niečo pre svojich občanov. Tu je zoznam miest, kde boli zakázané hracie automaty:

Poradie Mesto/Obec Starosta/primátor:
1. Brezany Kamil Pecko 2. Brusno Viera Krakovská 3. Čierny Balog František Budovec 4. Čimhová Ľubomír Števuliak 5. Gbeľany Jozef Martinček 6. Hubová Stanislav Nechaj 7. Jablonov nad Turňou Pavel Hric 8. Lietava Pavol Gašpierik 9. Likavka Marián Javorka 10. Liptovská Teplá Vladimír Šimalčík 11. Liptovské Sliače Ján Ondrejka 12. Madunice Alena Jelušová 13. Nitrianske Pravno Jozef Balčirák 14. Podolínec Iveta Bachledová 15. Pukanec Ján Kováčik 16. Sabinov Peter Molčan 17. Spišský Štiavnik Mária Kleinová 18. Stankovany Rudolf Baleja 19. Trenčianska Turná Peter Mikula 20. Vinica Béla Hrubík 21. Zuberec Vladimír Šiška 22. Humenné Jana Vaľová + niektoré ďalšie, ktoré sa pridali po tomto dátume.

Tu sú dva názory žien na toto rozhodnutie, prevzaté z článku denníka Sme:
„Súhlasím s tým, že v krčmách nebudú automaty. Chlapov nebudú lákať a nenahádžu do nich celú výplatu. Ak si budú chcieť zahrať, dobre si premyslia, či pôjdu až do mesta,“ reagovala na zmeny matka troch detí z Ľubochne.
„Doma povedia, že idú iba na pivo. Keď ale uvidia blikajúci automat, neodolajú a pokúšajú šťastie. Najprv vhodia päť eur a nevstanú, kým nie je ich peňaženka prázdna. Teraz ich nebude mať čo lákať,“ povedala Magdaléna, ktorá bojovala so synovou závislosťou na automatoch.

Naopak, v týchto mestách a obciach sa vedenie rozhodlo že hracie automaty nezakážu:
Nitra, Piešťany, Beladice, Pohranice, Senec, Senica, Skalica, Zlaté Moravce, Vráble, Šaľa, Trnovec nad Váhom a Kráľová nad Váhom.

Ďalšia plánovaná novela na obmedzenie hazardu od budúceho roka (2013), ktorej obsahom má byť napríklad aj zákaz podávania alkoholických nápojov v herniach, podľa zástupcu Asociácie hier a zábavy a majiteľa spoločnosti Slovmatic Igora Vicela ohrozí až 5 tisíc ľudí zamestnaných v odvetví výherných prístrojov. To v súčasnosti zamestnáva viac ako 15 tisíc ľudí. Tvrdí že v praxi poklesne aj samotný výber odvodov v tejto oblasti a obecné rozpočty a štátny rozpočet prídu o 40 miliónov eur.

Takýto páni chcú asi povedať, že hazard predsa zamestnáva dva krát viac ľudí ako napríklad Volkswagen Slovensko a ak tu chceme mať druhý Volkswagen tak musíme znížiť odvody z hazardu aspoň na polovicu a zvýšiť počet hracích automatov.

Poďme sa pozrieť aké je odvodové zaťaženie hazardu na Slovensku. Neviem či mám úplne aktuálne informácie ale malo by to byť pri číselných lotériách 18% z istiny (vkladov), 29% z istiny pri hazardných hrách v kasíne (z toho 3% do rozpočtu obce). V prípade kasína je istina vklady mínus výhry. Pri stávkových hrách je odvod 5 až 5,5% z istiny. Pri hracích automatoch sa platí paušálny odvod. Ročný poplatok za videohry (napr. Blackjack) je asi 4700 EUR, z toho sa samospráve odvedie 800 EUR, za výherný automat sa ročne odvádza 3400 EUR, z toho samospráve 1500 EUR.
Jeden automat stojí údajne okolo 7000 EUR a po piatich rokoch sa musí vyradiť. Asi si dokážete predstaviť koľko peňazí musí od menej inteligentných ľudí vytiahnuť, aby si na seba a svojho majiteľa dokázal zarobiť.
Neviem koľko minulý rok, ale v krízovom roku 2009 Slováci minuli na hazard 2,16 miliardy EUR. To bolo takmer 2 krát viac ako bol rozpočet zdravotníctva (z ktorého sa lieči aj gamblerstvo) a 2 krát viac ako potrebujeme budúci rok získať naviac do štátneho rozpočtu na plánované zníženie deficitu verejných financií.
Navyše sa do hazardu nepočítavajú také hazardné a navyše podvodné hry ako sú rôzne televízne telefonické hry. Tie sú pravdepodobne vedené ako obyčajné vedomostné súťaže. Tu sa strácajú tiež milióny EUR ročne. ( Článok o nich je napríklad tu daimonion.blog.pravda.sk/2012/04/14/tele...nisterstvo-financii/ ).

Viaceré americké štúdie hovoria, že každý jeden dolár vložený do hazardu spotrebuje ďalšie minimálne tri doláre na riešenie následkov, ktoré hazard prináša (napr. www.texaspolicy.com/pdf/2005-03-vlt-grinols-summary-11-04.pdf ).

Je to logické a kto tomu neverí, nech sa ide pozrieť napríklad do mesta kasín Atlantic City aká je kriminalita tam, v porovnaní s podobnými okolitými mestami. Nech sa tiež opýta tam pôsobiacich charitatívnych a neziskových organizácií aké príbehy píše miestne gamblerstvo. Naši vládni a samosprávni predstavitelia o ničom takom asi nepočuli, alebo sú ovplyvnení veľkou loby a záujmovými skupinami z hazardného priemyslu. To, že poslanci nemajú vôľu príliš zdaňovať hazard, pekne ukazuje aj video zo susednej Českej republiky ( Otázky Václava Moravce z roku 2009 ).

Zástupcovia hazardného priemyslu tvrdia, že odvodové zaťaženie hazardu je na Slovensku jedno z najvyšších v Európe. Vo Švédsku ale napríklad platí úplný zákaz hazardu a sú aj krajiny ktoré majú odvodové zaťaženie vyššie.
Môj návrh je zvýšiť odvody za hazard aspoň na úroveň 50% z číselných lotérií a kasín. Pri stávkových kanceláriách je situácia trocha zložitejšia, pretože tipovať sa dá aj cez internet na zahraničných portáloch. Ale aj tu by malo prísť k podstatnému zvýšeniu odvodov. 5,5% je veľmi málo a súhlasil by som aj s 50%. Pri hracích automatoch by sa mali ročné poplatky zvýšiť aspoň na 10 000 EUR, alebo ich jednoducho zakázať na celom území Slovenska.

Je takmer jasné že miestni gambleri v krčmách po zrušení hracích automatov neprejdú k internetovému hazardu na niektorom zahraničnom portáli. Veľké riziko je však pri súčasných stávkujúcich. Internetové spoločnosti ponúkajú často vyššie výhry ako kamenné práve preto, že majú menšie náklady a sú zaregistrované v štátoch s nízkym daňovým a odvodovým zaťažením (Malta, Gibraltár, britský ostrov Man). Príkladom sú firmy Bwin, Bet 365, Doxxbet alebo Betathome. Odhaduje sa, že v súčasnosti tvorí internetové stávkovanie asi 10% zo všetkých podaných stávok, takže to ešte nie je až tak veľa.

Podľa našej legislatívy je stávkovanie na zahraničných portáloch nezákonné, pretože tu môžu podnikať iba spoločnosti s licenciou. Avšak legislatíva Európskej únie je nadradená našej a stávkové spoločnosti sa ohradzujú, že licencia je platná na celom území EU.

Vo Francúzsku sa pokúšali tento problém riešiť tak, že blokovali finančné transakcie z a do stávkových kancelárií. Narazili však na obmedzenie článku 63 Zmluvy o fungovaní Európskej únie týkajúceho sa voľného pohybu kapitálu. V Taliansku sa pokúšali ísť blokovaním internetu na úrovni internetových poskytovateľov. Tento pokus však tiež nebol veľmi úspešný.
Európska únia o tomto probléme vie a v roku 2012 plánuje prijať novú legislatívu v oblasti online gamblingu. Jeden z návrhov bol aj zákaz internetového hazardu, avšak narazil na odpor krajín ako Malta, alebo Veľká Británia kde sa takýmto spoločnostiam dobre darí.

Ak zvýšime odvody na hazard na 50% a urobíme poriadok so skrytým hazardom (napríklad televízne telefonické hry) a znížime tak množstvo vložených peňazí do hazardu z viac ako dvoch miliárd iba jednu miliardu EUR, tak podľa vyššie spomínanej štúdie sa nám vrátia ročne ďalšie tri miliardy. Samozrejme nie okamžite, ale možno už v najbližších 2-3 rokoch. Ďalší potrebný krok by bola informačná kampaň za zníženie gemblerstva. Na to však treba aj niečo reálne robiť a porozmýšľať (však páni poslanci, nie len zvyšovať DPH a dane z príjmov právnických osôb).

Na jednej strane sa naša vláda snaží (aj keď dosť mierne) obmedzovať hazard, na strane druhej udeľuje ocenenia aj v takomto biznise. Dňa 2.decembra 2011 Ministerstvo hospodárstva a Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny (podpísaný Juraj Miškov a Jozef Mihál) udelili čestné uznanie za zodpovedné podnikanie a výrazný prínos pre hospodárstvo a zamestnanosť v SR, výrobcovi hracích automatov a jednému z prevádzkovateľov hracieho odvetvia Slov-matic u. Celú tlačovú správu nájdete v prílohe nižšie.

Čo a kto bráni väčšiemu obmedzeniu hazardu ? Ak by náhodou vláda zvýšila ”dane” na hazard na 50%, myslíte že ľudia sa začnú búriť a pôjdu protestovať do ulíc ? Alebo nám bude zadosťučinením to, že obmedzíme gamblerstvo a jeho následky, že to prinesie štátnemu rozpočtu 3 miliardy eur ročne, udržíme schodok štátneho rozpočtu pod 3% HDP, budeme môcť znížiť DPH na tovary a služby na 19%, DPH na potraviny na 10% a daň zo zisku pre právnické osoby späť na 19% ?
Zdanenie fyzických osôb ktoré zarábajú nad 3000 eur mesačne na 25% (a aj to iba z čiastky vyššej ako 3000 eur) mi absolútne nevadí. A pokojne by som súhlasil aj s hranicou 2000 EUR. Dokonca by mi to nevadilo ani keby som toľko zarábal.

Na záver prikladám jeden zaujímavý článok
svarda.blog.sme.sk/c/295168/Preco-loteri...nou-pre-chudobnych.h



Príloha:
www.slov-matic.sk/clanky/tasr09122011.doc
HOSPODÁRSTVO: Štát oceňuje podnikanie, ku ktorému sa správa likvidačne
[Zdroj: TASR; 09/12/2011]

Bratislava 8. decembra (TASR) – Ministerstvo hospodárstva SR a Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR udelili spoločnostiam SLOV-MATIC, s. r. o., a NOVO-NMN-AUTOMATENTECHNIK, s. r. o., čestné uznanie za zodpovedné podnikanie, výrazný prínos pre hospodárstvo a zamestnanosť Slovenskej republiky. Predstavitelia oboch spoločností si ocenenia prevzali minulý týždeň v rámci konferencie o zodpovednom podnikaní. Spoločnosť SLOV-MATIC sa sústreďuje najmä na prevádzkovanie výherných zariadení rôzneho typu a spoločnosť NOVO-NMN-AUTOMATENTECHNIK takéto hracie prístroje vyrába a prenajíma.
“Získané ocenenia nás veľmi tešia, sú dôkazom toho, že naše podnikanie je štandardné, spoločensky zodpovedné a prináša praktický úžitok. Zároveň však toto ocenenie prichádza v čase, keď sme konfrontovaní so snahou naše podnikanie výrazne obmedziť, ba v mnohých prípadoch úplne zlikvidovať,” povedal pre TASR konateľ spoločnosti SLOV-MATIC a člen Predsedníctva Asociácie hier a zábavy Igor Vicel.
Na Slovensku bola totiž schválená poslanecká novela zákona o hazardných hrách, ktorá samosprávam umožnila zákaz prevádzkovania výherných zariadení na ich území. Hoci obce v záujme zachovania vlastných príjmov túto možnosť príliš nevyužívajú, vytvára novela nebezpečnú potenciálnu dieru v rozpočte, ktorý bol na Slovensku prijatý na prahu ďalšej vlny ekonomickej krízy. Štát a samosprávy dnes z odvodov, ktoré platia prevádzkovatelia výherných zariadení, ročne získavajú viac ako 75 miliónov eur.
“Málokto si uvedomuje, že herný priemysel dnes na Slovensku zamestnáva až 15.000 ľudí, čo je číslo porovnateľné so strategickými priemyselnými odvetviami. Množstvo týchto miest, a to najmä v regiónoch, však aktuálny právny stav dramaticky ohrozuje,” dodal Vicel.
Slovensko pritom zďaleka nepatrí k štátom, v ktorých by bolo gamblerstvo masívne rozšíreným javom, a výskyt výherných zariadení nie je hustý. V súčasnosti je v SR približne 22.000 hracích miest. “K zrušeniu herných miest pristúpilo minimum slovenských obcí, ktoré sa takýmto krokom snažia riešiť rómsku problematiku, nakoľko štát v tejto úlohe dlhodobo zlyháva. Prohibícia legálneho podnikania však nie je cestou, ako tento problém vyriešiť,” povedal Vicel s tým, že ani rušenie výherných zariadení zďaleka neznižuje závažný problém alkoholizmu niektorých sociálnych skupín. Práve alkohol pritom tvorí podstatnú spotrebu ohrozeného obyvateľstva.
Poslanecká novela, ktorá je účinná od septembra 2011, je pritom v priamom rozpore s licenciou, ktorá bola prevádzkovateľom výherných zariadení udelená zo strany MF SR, tvrdí Vicel.

cely clanok:
daimonion.blog.pravda.sk/2012/06/16/mini...a-zamestnanost-v-sr/